Viera Prievozníková
Naozaj nie som pri mori?
Piesok, čajky, vlny, lode, volejbalové ihriská, breh v nedohľadne...len tá voda je sladká. Človeku sa až veriť nechce, keď príde k jazeru Ontário, že nie je pri mori.
Príležitostný bloger, ktorý rád kecá dve na tri. Zoznam autorových rubrík: Leeloo Dallas Multipass, Mixér, Súkromné, Nezaradené
Piesok, čajky, vlny, lode, volejbalové ihriská, breh v nedohľadne...len tá voda je sladká. Človeku sa až veriť nechce, keď príde k jazeru Ontário, že nie je pri mori.
Toronto má obrovskú výhodu a to nespočetné množstvo parkov a záhrad. Niet sa čo čudovať, Kanada je veľká, mestá sa majú kam rozrastať. Medzi mrakodrapmi tieto parky skutočne pôsobia ako oázy, kde si človek môže oddýchnuť a načerpať novú energiu. Počas prechádzok Torontom som navštívila mnohé z nich. Kanaďania ich využívajú rôzne – na pikniky, venčenie psov či detí, na športovanie, prípadne čisto na oddych v spoločnosti knižky či priateľov. Mnohé z nich sú klasické parky s upravenou trávou a kvetinkami, sú však aj také, ktoré pripomínajú les a človeku sa ani veriť nechce, že sa naozaj nachádza vo veľkomeste.
Už minulý rok som zistila, že Kanaďania sú neskutočne milí ľudia. Milí a otvorení. Zrejme je to spôsobené tým, koľko tu žije prisťahovalcov z rôznych kútov sveta a preto nemajú problém s akceptovaním či už extravagantného oblečenia alebo sexuálnou orientáciou, veď je to každého osobná vec.
Keď som prvýkrát išla do mestečka Niagara Falls, hlúpo som si myslela, že tam na mňa čakajú iba vodopády, ktoré som poznala z amerických filmov ako úžasne romantické miesto, kde si zamilované páry plánujú svadbu. "Klasický mainstream", pomyslela som si. Teraz už viem, že som sa mýlila...
Toronto je všeobecne známou zmesou rás, kultúr a národností, združujúcich sa v rôznych častiach mesta či v komunitách. Jednou a dosť výraznou mestskou časťou je práve Chinatown. Keď som sa rozhodla poobzerať sa po nej, rozmýšľala som, akým spôsobom mám zachytiť jej atmosféru.
Mark Kistler tvrdí, že kresliť dokáže každý. Chce to len cvik, rovnako ako písanie. Nikto z nás nevedel napísať všetky písmená abecedy hneď, ako dostal do rúk pero, každý tvrdo cvičil celú prvú triedu základnej školy.
Ukrajina je plná detailov, ktoré si človek v prvom momente nevšimne. A ja rada ukazujem ľudom veci, na ktoré sa už zabudli dívať a často ich prehliadajú.
V lete roku 2011 som mala možnosť stráviť takmer tri týždne na Ukrajine. Išlo o akčný trip dvoch osôb. Program sme si organizovali sami, cestovali sme vlakmi a ak sme si presun medzi mestami nenaplánovali na noc, tak sme prespávali v hosteloch. Navštívili sme postupne mestá Ľvov, Kyjev, Simferopol, Jalta či Odesa.
Tento článok píšem hneď po vzhliadnutí The Great Gatsby z 1974 (s neskoršími menšími korektúrami po tom, čo som si prečítala knihu). Priznávam, že nové spracovanie z roku 2013 som videla dvakrát. Prvýkrát to bolo klasicky v kine, kedy som okrem traileru a pár statusov na facebooku nevedela o filme nič viac. Ak sa mám priznať, tak keby v ňom nehral Leonardo Di Caprio, ktorý vďaka svojim posledným filmom zažil u mňa neuveriteľné, ba až nemožné zmŕtvychvstanie z hereckého cintorína, ani by som na tento film nešla. Odrádzal ma totižto režisér Baz Luhrmann, ktorého tvorbu až tak nemusím, ale zásadne nie jeho vinou, proste len nemám rada muzikály.